Srsť
Srsť psa sa líši v závislosti od plemena. Hladkosrstí psi majú hladkú a priliehavú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky - nie je vhodné chovať ich celoročne vonku (týka sa to napr. pinčov), pretože v zime im hrozia omrzliny a v lete úpal (výnimkou sú krátkosrsté chrty, ktoré znášajú vysoké teploty veľmi dobre). Tento druh srsti sa jednoducho udržiava, v období výmeny srsti (dvakrát ročne) sa však vypadávajúca srsť zachytáva na oblečení a nábytku a tým, že sú chlpy hladkosrstých psov veľmi krátke, odolávajú snahám o ich odstránenie pomocou vysávača či pračky.
Hrubosrsté plemená (väčšina teriérovitých) majú dva druhy srsti - kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože strmo a pod ňou sa nachádza jemnejšia srsť, zabezpečujúca termoizoláciu. Krycia srsť v tomto prípade slúži najmä ako účinná ochrana proti nepriaznivým poveternostným podmienkam (dážď, sneh). Chlpy krycej srsti svojou štruktúrou pripomínajú vlákna zo škrupiny kokosového orecha. Hrubosrsté plemená takmer nepĺznu, ich srsť však treba aspoň dvakrát ročne upravovať trimovaním (vytrhávanie dozretých chlpov prstami, prípadne trimovacími nožmi a nožničkami), čo je časovo a finančne nákladnejšie.
Dlhosrsté plemená (jorkšírsky teriér, afganský chrt a pod.) majú veľmi dlhú srsť náročnú na upravovanie. Maďarský puli, či komondor majú motúzovitú srsť, ktorá vzniká prirodzeným spletením krycej srsti s podsadou. Existujú tiež rôzne druhy kučeravej srsti.
Okrem chlpov srsti z kože vyrastajú aj hmatové chlpy. Sú to hrubé a dlhé chlpy rastúce na určitých miestach tela, najmä na tvári, hornom pysku, hornom viečku a pod bradou. Nachádzajú sa v nich hmatové zakončenia a tvoria spolu s podkožnými nervovými zakončeniami tzv. kožný zmysel.
